Európska centrálna banka stojí pred veľkým rozhodnutím. Šesť členov Výkonnej rady ECB a 16 guvernérov centrálnych bánk eurozóny hlasovalo o tom, kde sa majú hlavné úrokové sadzby stanoviť. Hlasovanie bolo sledované hlavne pre prognózy, ktoré očakávajú pokračovanie znižovania inflácie v eurozóne k jeho cieľu na úrovni 2% a naplnenie cieľa o tohtoročnom začiatku znižovania úrokových sadzieb. Trh v tomto roku očakáva tri znižovania a to prvé už začiatkom júna.
Quo vadis, Európska centrálna banka?
Úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie a úrokové sadzby pre jednodňové refinančné a jednodňové sterilizačné operácie zostanú nezmenené na úrovni 4,50 %, 4,75 % a 4,00 %. Rada guvernérov dnes rozhodla, že tri kľúčové úrokové sadzby ECB ponechá nezmenené. Prichádzajúce informácie vo všeobecnosti potvrdili predchádzajúce hodnotenie strednodobého inflačného výhľadu zo strany Rady guvernérov. Inflácia naďalej klesala v dôsledku nižšej inflácie cien potravín a tovarov.
Väčšina ukazovateľov základnej inflácie sa zmierňuje, rast miezd sa postupne zmierňuje a firmy absorbujú časť nárastu nákladov práce do svojich ziskov. Podmienky financovania zostávajú reštriktívne a minulé zvyšovanie úrokových sadzieb naďalej zaťažuje dopyt, čo pomáha znižovať infláciu. Domáce cenové tlaky sú však silné a udržiavajú vysokú infláciu cien služieb.
ECB je odhodlaná zabezpečiť, aby sa inflácia včas vrátila k svojmu strednodobému cieľu 2 %. Domnieva sa, že kľúčové úrokové sadzby ECB sú na úrovniach, ktoré výrazne prispievajú k prebiehajúcemu procesu znižovania inflácie.
Úrokové sadzby
Ak sa ECB na svojom júnovom zasadnutí rozhodne znížiť úrokové sadzby, môže dôjsť k rozkolu v krokoch medzi ECB a FED. Objavujú sa čoraz väčšie rozdiely v očakávanom načasovaní znižovania sadzieb. Zatiaľ čo sa z prostredia FED ozývajú hlasy o neskoršom znižovaní, prípadne o dokonca žiadnom znižovaní sadzieb v tomto roku, ECB očakáva pozitívny vývoz inflácie.
Európska centrálna banka by sa podľa člena Rady guvernérov Yannisa Stournarasa nemala báť posunúť svoj „príliš obozretný“ postoj k úrokovým sadzbám od postoja Federálneho rezervného systému.
Grécky predstaviteľ vyjadril nádej, že tento rok by sa mohli uskutočniť až štyri škrty v úrokových sadzbách: „Teraz je čas rozísť sa. Situácia v eurozóne a v USA je úplne odlišná. V USA je dopyt oveľa silnejší – väčšinou pramení z tlaku prichádzajúceho z rozpočtu. To v Európe nemáme. A inflácia v eurozóne bola väčšinou riadená ponukou – nie dopytom, nie mzdami.“
Predpovede na postupné uvoľňovanie menovej politiky sa po zverejnení inflácie v USA, ktorá prekonala očakávania, sa začali rýchlo prehodnocovať. Trhy teraz počítajú s tým, že eurozóna, kde najnovšie údaje o spotrebiteľských cenách ukazujú rýchly postup k cieľovej úrovni, zažije v roku 2024 tri zníženia sadzieb, v porovnaní s neskoršími a menej ako dvoma pre FED.
Ďalšie zaujímavé čítanie: Jamie Dimon: K USA neexistuje alternatíva
