FED na svojom poslednom zasadnutí ponechal úrokové sadzby nezmenené už piaty krát v rade, presne v súlade s očakávaniami trhu. Svoju referenčnú jednodňovú úrokovú sadzbu ponechal v rozmedzí od 5,25% do 5,5%. Zároveň tiež FED uviedol, že do konca roka stále očakáva zníženie o tri štvrtiny percentuálneho bodu. Na začiatku roka však FED očakával, že zníži úrokové sadzby celkovo sedem krát. Najnovší plán však počíta iba s troma zníženiami v tomto roku. Začínajú sa však objavovať hlasy, podľa ktorých je značná šanca, že na poli znižovania úrokových sadzieb sa nič nezmení a teda nepočítajú ani s obmedzeným znižovaním úrokových sadzieb.
Úrokové sadzby sú stabilné
Správa podnietila nedávno oživenie trhu v USA aj celej svetovej ekonomiky. Všetky tri hlavné akciové indexy v USA uzavreli na rekordných maximách, zatiaľ čo v Európe paneurópsky Stoxx 600 takisto dosiahol nové rekordné maximum. Investori jasali nad vyhliadkou na viacnásobné zníženie sadzieb. Podľa CME FedWatch Tool v súčasnosti obchodníci stanovujú ceny s približne 68 % pravdepodobnosťou prvého zníženia sadzieb FED v júni.
Viacerí vrcholoví manažéri amerických spoločností na správu aktív však o tom nie sú veľmi presvedčení. Vychádzajú z predpokladu, že Federálny rezervný systém v roku 2024 nezníži sadzby. Kroky FED sledujú pozorne aj ostatné centrálne banky po celom svete. Nikto nechce preskočiť v znižovaní úrokových sadzieb FED s výnimkou niektorých menších krajín. Deje sa to napríklad v Českej republike a Maďarsku. Tieto krajiny však mali nastavené úrokové sadzby podstatne vyššie.
Európska centrálna banka má rovnako v pláne prvé znižovanie v júni. Pri poslednom prehodnocovaní sa rozhodla zachovať výšku na nezmenenej úrovni. Hlavnou obavou je inflácia a zastavenie jej poklesu, čo je zrejmé z posledných údajov. Priskoré znižovanie by mohlo zvýšiť obavy o jej udržateľnosť v stanovených medziach, ktoré sú projektované na úroveň 2.6% na rok 2024. Európska centrálna banka je odhodlaná zabezpečiť, aby sa inflácia včas vrátila k svojmu strednodobému cieľu 2 %. Na základe svojho aktuálneho hodnotenia sa Rada guvernérov domnieva, že kľúčové úrokové sadzby ECB sú na úrovniach, ktoré pri dostatočne dlhom období výrazne prispejú k dosiahnutiu tohto cieľa.
ECB strávila veľkú časť roku 2023 nasledovaním krokov FED, zvyšovaním nákladov na pôžičky, no nezašla tak ďaleko, ako ich americký náprotivok. Otázkou teraz je, ako by sa ich cesty mohli rozísť v roku 2024. Ekonomika USA vyzerá silnejšie ako európska. Podľa posledných údajov nemecká ekonomika – najväčšia spomedzi 20 krajín, ktoré používajú euro – v treťom štvrťroku klesla, zatiaľ čo francúzska ekonomika iba slabo rástla. Naopak, americká ekonomika rástla najrýchlejším tempom za takmer dva roky a za celý rok 2023 vzrástla o 2,5%.
Najbližšie rozhodnutie ECB tak bude vyhodnocovať, za akých podmienok je možné podporiť slabnúcu kondíciu európskej ekonomiky a súčasne neohroziť stanovený inflačný cieľ. Cestou je znižovanie úrokov. To je však v spoločenstve rôznorodých krajín, akým eurozóna je, mierne väčší problém ako v jednotných Spojených štátoch amerických.
TASR: ECB by mohla znížiť úroky v júni, je však potrebné sledovať FED
Viedeň 3. apríla (TASR) – Európska centrálna banka (ECB) by mohla pristúpiť k redukcii úrokových sadzieb v júni, keďže inflácia by sa mohla spomaľovať rýchlejšie, než sa pôvodne čakalo, nemala by však urobiť tento krok príliš skoro v porovnaní s americkou centrálnou bankou (FED). Povedal to v rozhovore pre agentúru Reuters guvernér rakúskej centrálnej banky Robert Holzmann.
Inflácia v eurozóne zaznamenala za posledný rok výrazné spomalenie a rast ekonomiky sa zastavil. Finančníci tak začali čoraz častejšie diskutovať o tom, kedy a do akej miery by mala ECB začať svoju prísnu menovú politiku uvoľňovať. „O apríli neuvažujem,“ povedal Holzmann pre Reuters. Jún je však podľa neho v tomto smere schodnejší. „V júni budeme mať viac informácií,“ dodal. Holzmanna považujú niektorí bankári za najkonzervatívnejšieho člena Rady guvernérov ECB, ktorý často odmietal diskusie o znižovaní úrokových sadzieb. Jeho opatrný súhlas s redukciou úrokov na júnovom zasadnutí tak naznačuje, že v Rade guvernérov sa na tomto termíne zhoduje stále viac členov.
Holzmann však opätovne upozornil, že ak k rovnakému kroku nepristúpi v júni aj americký FED, reakcie trhov na rozdielne menové politiky vymažú veľkú časť prínosu, ktorý sa od rozhodnutia ECB očakáva. „Ak do júna budeme mať údaje, ktoré budú podporovať zníženie úrokových sadzieb, pravdepodobne sa pre tento krok rozhodneme a budeme iba dúfať, že FED urobí potom to isté,“ povedal Holzmann poukazujúc na fakt, že americká centrálna banka bude v júni rozhodovať o týždeň neskôr než ECB. Ak však FED nebude eurozónu nasledovať, môže to zredukovať očakávaný vplyv rozhodnutia ECB na ekonomiku, dodal guvernér rakúskej centrálnej banky.
Ďalšie zaujímavé čítanie: S&P500: Týždenná analýza Jakuba Kraľovanského
