Finančná gramotnosť je jedným z motívov vzniku tohto magazínu. Boli by sme radi, ak by sme mohli prispieť k jej zvýšeniu v slovenskom a českom prostredí. Aktuálna správa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky hovorí o tomto probléme a negatívne predpoklady sa opäť potvrdili. Slováci majú problém aj s termínmi a súvislosťami s oblasťou hypoték a povoleného prečerpania. Tento vývoj je potrebné registrovať, pretože do veľkej miery určuje napríklad investičné návyky Slovákov. Niektoré prieskumy ukazujú aj iné výsledky. Všeobecne sú však na nízkej úrovni a dokazujú, že finančná gramotnosť jednoducho nie je na potrebnej úrovni.
TASR: Finančná gramotnosť o hypotékach či investovaní
Bratislava 1. apríla (TASR) – Viacerí Slováci majú problém orientovať sa v úverových témach, najmä čo sa týka hypoték alebo povoleného prečerpania. Lepšie výsledky dosiahli v oblasti sporenia či prepočtoch hrubej a čistej mzdy. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu finančnej gramotnosti 365.bank. Hypotéka je bankovým produktom, ktorý si ľudia berú spravidla na celý život, napriek tomu sa v nej Slováci len málo orientujú, upozornila šéfka PR banky Linda Valko Gáliková.
Na otázku, o koľko narastie mesačná splátka v prípade zmeny úrokovej sadzby z 1 % na 4 %, odpovedala správne iba približne tretina ľudí. Ďalšia tretina bola nesprávne presvedčená, že splátka narastie až štvornásobne. Zvyšná viac ako tretina označila ďalšie nesprávne možnosti alebo odpovedať nevedela vôbec. „Okrem úverov na bývanie 45 % populácie stále nerozumie, ako funguje povolené prečerpanie na bankovom účte. Nevedia, že aj v tomto prípade ide o úver. Takmer tretina ľudí si myslí, že v prípade zostatku na ich účte vo výške 600 eur a s povoleným prečerpaním 1000 eur by si mohlo kúpiť produkt za 1200 eur a nevznikol by im žiadny dlh,“ priblížila Valko Gáliková.
Tento graf je pre mňa najprekvapujúcejšia info za posledný rok. Finančná gramotnosť slovákov je nad priemerom EÚ. Okrem toho, že sme predbehli celú V4, sme aj nad FR a IT a hneď za AT. Vskutku potešujúce. pic.twitter.com/6ugyLDR1mV
— Juraj Nevolnik (@juraj_nevolnik) January 23, 2024
Úroky a investície
Až 7 z 10 respondentov sa zase mýlilo v správnom riešení pri krátkodobom uložení financií. Pri otázke, kam by vložili peniaze, ktoré budú za päť mesiacov potrebovať na rekonštrukciu, zvolilo možnosť neviazaného sporenia správne len necelých 30 % ľudí. Najväčší počet ľudí (36 %) sa priklonil nesprávne v prospech investovania do akciových fondov.
„Ak vieme, že nás čaká v krátkej dobe väčší výdavok, neodporúčame smerovať peniaze do investovania. Tie totiž môžu mať v čase, keď ich budeme potrebovať, práve prepad hodnoty. Investovať je vhodné len tie financie, ktorých sa vieme zrieknuť na dlhšie obdobie. V modelovom príklade bolo preto lepšie uložiť ich na neviazané sporenie, síce s nižším úrokom ako na termínovanom vklade, ale v tomto prípade je rozhodujúca ich okamžitá dostupnosť, vysvetlil Tomáš Barbarič z 365.bank s tým, že na finančné produkty je potrebné sa pozerať v širšom kontexte.
Ďalšie zaujímavé čítanie: Rozhovor týždňa: Nehnuteľnosti v Albánsku sú obrovskou investičnou príležitosťou